Fotografovanie vo vysokohorskom prostredí

Vždy začiatkom roka netrpezlivo čakám, kedy sa už konečne vytvoria dobré snehové podmienky pre skialpinizmus. S partiou priateľov pravidelne podnikáme niekoľkodňové akcie v rakúskych alebo talianskych Alpách. Najčastejšie smerujeme až za Innsbruck, do Stubaiských alebo Ötztalských Álp. Skialpinistická sezóna sa v Alpách začína väčšinou koncom Februára a končí až v Apríly, niekde aj začiatkom Mája. Všetko závisí od nadmorskej výšky danej oblasti a poveternostných podmienok.

Z celej partie mávam najťašší batoh asi ja. Nie je to tak, že by som nosil zbytočnosti, ale keď si k povinnej skialpinistickej výbave pribalím ešte svoje fotografické vybavenie, hneď mám kilo navyše. V poslednom čase sa tú hmotnosť snažím zredukovať, aby sa mi lepšie lyžovalo. V batohu nosím jednu kinofilmovú zrkadlovku (Canon EOS3 alebo EOS5), širokouhlý objektív (Canon L EF17-40mm/f4.0), a zopár filmov Kodak Elite Chrome ExtraColor 100. Spočiatku som používal aj rôzne filtre (systém Cokin), ale postupne som s tým prestal. Vysoko v horách býva extrémne čistý vzduch a farby oblohy sú same o sebe dostatočne pekné. Nepoužívam ani UV filter, aj napriek tomu že ho v každej príručke odporúčajú. Zatiaľ mi nikdy nechýbal, a to som fotil už aj v nadmorskej výške nad 5000 metrov.

Vo fotoaparáte mám líthiovú batériu, veľmi dobre funguje aj pri nízkych teplotách. Fotoaparát je v podstate stále vystavený mrazu, nosím ho v batohu, je to tak bezpečnejšie. Z vlastnej skúsenosti viem, že líthiové batérie spoľahlivo pracujú aj pri extrémne nízkych teplotách (-30 °C), len ich kapacita mierne klesá. Statív nechávam odpočívať doma, dobre je mu v teplúčku. Fotografujem buď z ruky, prípadne si fotoaparát položím na batoh alebo kameň. Pri náročných akciách vo vysokých horách by bolo nosenie statívu príliš veľkým luxusom.

Pri fotografovaní na snehu je dôležité dodržiavať správne meranie expozície. Pri fotení na diapozitív exponujem vždy na svetlá. To isté uplatňujem aj pri fotení s digitálnym fotoaparátom. Väčšinou sa spolieham na TTL meranie, pokiaľ je rozloženie svetlých a tmavých oblastí na zábere rovnomerné, je to bezpečná voľba. Fotografovanie na snehu môže byť zradné, takmer vždy je potrebná korekcia expozície. Treba ešte zohľadniť charakteristiku jednotlivých objektívov, pri mojom širokoúhlom objektíve sa mi osvedčila korekcia +1,5 EV. V prípade, ak náhodou používam telezoom, stačí aj korekcia +0,5EV. Diapozitív vyzerá vždy lepšie ak je mierne, naozaj iba mierne (-0,3 až -0,5EV) podexponovaný, ako preexponovaný.

Čo ešte nesmie chýbať pre fotografovanie vo vysokohorských podmienkach? Dôležitá je dobrá fyzická kondícia, človek sa vo väčších nadmorských výškach dokáže naozaj veľmi rýchlo zadýchať. Verte mi, ak ste unavený a ledva lapáte po dychu, ťažko vás niekto alebo niečo donúti cvaknúť spúšť vášho fotoaparátu. Netreba tiež zabúdať na kvalitné oblečenie, dostatok tekutín a jedla. Pohoda proste musí byť, podmienky v horách zvyknú byť nevyspytateľné, a fotograf musí byť pripravený na všetko. Nakoniec si na chate, ešte pred túrou, vždy pribaľte do batoha aj trochu štastia na pekné počasie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: